Ako poslankyňa mesta Žilina ste začali výraznou angažovanosťou proti dohode mesta s podnikateľom Trabelssiem. Zastupiteľstvo dohodu nakoniec odmietlo aj vďaka vášmu výraznému úsilí a vkladu.

Museli sme konať okamžite, na naštudovanie bolo veľmi málo času pretože primátor sa rozhodol predložiť túto historickú výmenu narýchlo na mimoriadne zastupiteľstvo dva dni pred Vianocami. Mesto Žilina sa dobrovoľne malo vzdať vlastného majetku, vlastných benefitov, miliónových hodnôt v prospech jedného súkromného podnikateľa. Čiže laicky povedané, zmieriť sa s tým, že sme boli podvedení a dokonca si za draho kúpiť svoj vlastný majetok naspäť. Na toto všetko bola naviazaná miliónová odmena právnej kancelárie. Bol to obrovský podfuk na Žilinčanoch, ktorý sme skrátka museli zastaviť a to sa aj podarilo. Rovnako ako vypovedanie miliónovej zmluvy s právnou kanceláriou, ktorej závadnosť potvrdil aj Úrad pre verejné obstarávanie.

Situácia s mestským majetkom v Žiline je celé roky veľmi komplikovaná. Nie je lepšie to už konečne definitívne uzavrieť a ísť ďalej aj za cenu strát?

Áno, to by sme radi všetci. No cesta nie je sa porazenecky dobrovoľne vzdávať toho, čo nám ešte ostalo a na kolenách prijímať ďalšie nevýhodné podmienky od ľudí, ktorí nás bezcharakterne podviedli. Riešením je sebavedomé vyjednávanie podporené všetkými dostupnými právnymi možnosťami. Tak ako to bolo v prípade nezaplatených daní firiem pána Trabelssieho. Náš tlak a jednoznačný postoj, že s dlžníkmi mesta nejednáme, priniesli mestskému rozpočtu doplatenie týchto daní. Žilina si prešla za minulé dekády ťažkým obdobím. Ostala doslova roztrhaná na franforce, zjazvená a okradnutá. Preto mojim cieľom vždy bude brániť, to, čo nám ešte ostalo.

Ako by podľa vás malo mesto nakladať s majetkom?

Žilina potrebuje ucelený plán, ktorý by nám identifikoval, aké máme pozemky, v akých hodnotách, čo s nimi plánujeme, na čo budú určené a ako ich chceme využívať – napríklad vyčleniť na výstavbu bytov, domova dôchodcov, športovísk. A zas naopak, mesto musí vedieť, ktoré pozemky sú okrajové, nepotrebné a vie ich dobre speňažiť. To bola rovnako jedna z mojich aktivít vo finančnej komisii. Za úspech pokladám, že sme nastavili systém predaja pozemkov konečne za trhové ceny. Predtým sa tu “lárom-fárom” predávali pozemky mesta doslova za almužny. Žiaľ napriek našej snahe mesto stále stratégiu nakladania s majetkom nevypracovalo.

Ako chcete čeliť väčšiemu nárastu výdavkov predovšetkým v oblasti energií?

Je normálne, že sa striedajú úrodné roky s neúrodnými. Vždy je dôležité, aby sme sa v časoch hojnosti pripravovali na slabšie roky. Asi v každej rodine sa traduje, že je dobré investovať do pôdy, do nehnuteľností, ktorých inflácia najmenej poškodzuje, že ide o železnú istotu. Táto logika platí ale pre štát i samosprávy. V zlých časoch môžu byť pozemky a nehnuteľný majetok obrovskou oporou. Mesto ich môže využívať prostredníctvom výhodných nájmov alebo i výhodného predaja ak to bude nutné.

Vašou silnou témou bola ochrana pôvodne mestských pozemkov, ktoré za záhadných okolností dostali do súkromných rúk. Ako situácia vyzerá dnes?

Ide o obrovské územie v rozlohe niekoľkých futbalových ihrísk. Veľké plochy, ktoré, keby sme mali vo vlastníctve, sme veľkými pánmi. Tému som niekoľko krát medializovala, detaily nebudem preto rozoberať, čo je ale podstatné, že vedenie mesta som musela opakovane o nutnosti právnych krokov presviedčať a nielen ja. Nakoniec sa to podarilo. Moje návrhy na právne kroky podporilo celé zastupiteľstvo. Treba povedať, že tu nejde len o to, že sme prišli a prechádzame o obrovský kus majetku, hrozia nám vážne finančné problémy. “Noví” majitelia už začali vymáhať nájmy od mesta za pozemky, na ktorých sa nachádza mestská infraštruktúra a budovy, na pozemkoch, ktoré by nám mali regulárne patriť. Niektoré z nich sme už pomenovali Takýmto príkladom sú pozemky pod žilinskou nemocnicou, za Vuralom, v Bánovej ale aj v okolí Žilinskej Univerzity či pozemky pod cestami.

Riešenie?

Tu neostáva nič, len súdne spory. Brániť si svoje a pokúsiť sa ich dostať späť do mesta. Máme výhodu v tom, že vlastníctvo je podľa ústavy nepremlčateľné. Nemáme čo stratiť, keďže aktuálne vlastníkmi nie sme, môžeme len získať.

Nebojíte sa, že Vaše aktivity naburávajú plány záujmovým skupinám? Stávate sa nepohodlnými ?

Áno, je to tak. My sme sa naozaj stretli so zastrašovaním, čelíme spochybňovaniu, výsmechu, šíreniu neprávd s cieľom poškodiť našu povesť, naše meno. Napríklad. V dvojtýždenníku Žilinec, ktorý patrí pánovi Trabelssiemu sa pravidelne ocitáme na jeho stránkach ako terče výsmechu. Ale sme vo fáze, že sa nad jeho obsahom s kolegami v klube už viac-menej len zabávame.

Ste známa ako nekompromisná poslankyňa. I tým, že ste šliapli na otlak vlastným kolegom. Tvrdo a chladne ste ukázali prstom na konkrétnych ľudí, s ktorými sedíte v jednej poslaneckej sále a ktorí majú podľa Vás za ušami, lebo využívajú svoj poslanecký mandát i pre svoj biznis a peniaze.

Do zastupiteľstva som išla naozaj preto, lebo som naivne verila v dobré úmysly poslaneckej roboty. Verila som, že ľudia idú do mesta zastupovať verejný záujem a robiť všetko preto, aby sa mesto rozvíjalo. Netušila som, ako veľmi sa to dá celé otočiť a mandát použiť “záujmovo.” To bol prípad kolegu poslanca, ktorý podporil materiál, aby prikryl prevádzku svojej nelegálnej reklamy po celom meste. To bol prípad kolegu, ktorého kontrola usvedčila, že jeho firma poskytuje mestskému hokejovému klubu služby za peniaze, na ktorú má on sám vlastnú licenciu. Navyše poslanec vyšpikoval svoj konflikt záujmov do takej miery, že v klube pôsobil i ako predseda dozornej rady, čim absolútne znemožnil objektívnu kontrolu nad výdavkami klubu do jeho vlastnej firmy. Takéto správanie bolo pre mňa riadne vytriezvenie. Napriek všetkému sa neznechucujem. Aj toto je poslanecká práca a ja si ju budem plniť v tomto smere nekompromisne ďalej.

Napriek tomu znovu kandidujete, čo je vašou motiváciou?

Žilina je presiaknutá politikov záujmových skupín, ktoré stoja za jednotlivými poslancami – väčšinou tými “nezávislými”. V tomto smere som hrdá na svojich kolegov z klubu za ZA, ktorí zatiaľ tvoria akýsi štíť, kde tieto lobistické skupiny narážajú. Môžeme im vyčítať kadečo, nikto z nás nie je dokonalý, no o čo sa u ich vždy dá oprieť je ich správne hodnotové nastavenie.